Rozcestník pre skladovanie energie

Zvykáme si na rekordné roky v oblasti skladovania energie a rok 2024 nebol výnimkou. Výrobca Tesla nasadil 31,4 GWh, čo je o 213 % viac ako v roku 2023, a poskytovateľ trhových informácií Bloomberg New Energy Finance dvakrát zvýšil svoju prognózu a na konci roka predpovedal takmer 2,4 TWh batériového skladovania energie do roku 2030. To je pravdepodobne podhodnotenie.

Pozitívne spätné väzby a exponenciálny rast sú notoricky ťažko predvídateľné. Ľudia nie sú dobre nastavení na spracovanie exponentov. V roku 2019 dodávali prečerpávacie vodné elektrárne (PHS) 90 % celosvetovej produkcie energie (meranej v gigawattoch), ale batérie by mali tento podiel v roku 2025 prekonať a s ním súvisiacu kapacitu skladovania energie v gigawatthodinách do roku 2030.

Batérie sú technológia, nie palivo, a ich cena sa „učí“, skôr ako pri polovodičoch solárnych zariadení než pri tradičných energetických aktívach. Podľa výskumníkov z think-tanku RMI klesli náklady na batériové články v posledných desaťročiach približne o 29 % na každé zdvojnásobenie veľkosti trhu.

Do výroby sa dostala nová generácia lítium-ferofosfátových (LFP) článkov s kapacitou „3xx Ah“ – 305 Ah, 306 Ah, 314 Ah, 320 Ah – ktoré ponúkajú vyššiu energetickú hustotu a nižšie jednotkové náklady ako články s kapacitou 280 Ah. Vďaka podobnému prizmatickému tvaru si vyžadovali minimálnu rekonfiguráciu výrobnej linky.

Pomalší dopyt po elektrických vozidlách (EV) ako sa očakávalo spôsobil nadmernú ponuku, čo ďalej znížilo ceny surovín pre batérie a vyvolalo intenzívnu cenovú konkurenciu. V roku 2024 klesla priemerná cena systémov na ukladanie energie (ESS) o 40 % na 165 USD/kWh, čo je najprudší pokles v histórii. Čínske náklady sú výrazne nižšie, keďže v rámci tendra PowerChina s kapacitou 16 GWh sa priemerné ceny ESS zvýšili na66,3 USD/kWh v decembri 2024.

Dlhotrvajúce preskakovanie

Klesajúce náklady na články neúmerne prospievajú systémom skladovania energie s dlhšou dobou prevádzky. Tieto projekty s vyššími nákladmi na články sa stávajú životaschopnými rýchlejšie, ako sa očakávalo, takže lokality s dlhodobejším skladovaním v Spojených štátoch a Austrálii „preskakujú“ jedno- až dvojhodinové batérie pre reguláciu frekvencie siete a presun záťaže.

Napríklad saudskoarabský projekt Červené more teraz hostí „najväčšiu mikrosieť na svete“ – solárny systém s výkonom 400 MW a systém batériového skladovania energie (BESS) s výkonom 225 MW/1,3 GWh.

Saudská Arábia má v prevádzke, vo výstavbe alebo v tendroch 33,5 GWh batérií – všetky s dobou skladovania štyri až päť hodín – a ďalších 34 GWh je plánovaných v rámci jej energetickej stratégie Vízia 2030. To by mohlo zaradiť Saudskú Arábiu medzi päť najväčších trhov s uskladňovaním energie na svete do roku 2026. Podobná dynamika je pravdepodobná v celom slnečnom pásme Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA), od Maroka až po Spojené arabské emiráty, čím sa región stáva vývozcom čistej energie, a to všetko do značnej miery pod radarom prognostikov vďaka rýchlosti vývoja.

Lokálne a globálne

Napriek sľubným trendom naďalej dominuje dodávateľským reťazcom batérií Čína. Pokusy o posilnenie regionálnych dodávateľských reťazcov majú do značnej miery problém s konkurenciou. Jasnými príkladmi sú kolaps spoločnosti Britishvolt v Spojenom kráľovstve a podanie návrhu na ochranu pred bankrotom spoločnosti Northvolt v Európskej únii. To však nezastavilo úsilie o rozvoj dodávateľských reťazcov batérií v prostredí protekcionistickejšieho sveta.

Americký zákon o znižovaní inflácie stimuloval miestnu výrobu BESS a dovozné clá na čínske výrobky majú za cieľ vytvoriť pracovné miesta a znížiť závislosť od dovozu. Tieto opatrenia však predstavujú riziko pomalšieho prijatia sieťových systémov na ukladanie energie a elektromobilov kvôli vyšším krátkodobým nákladom.

Čína sa odvetila namietanímplánzakázať vývoz zariadení na výrobu katód a anód, ako aj technológie extrakcie a rafinácie lítia. Aj keď sa výroba energeticky úsporných systémov a batériových článkov lokalizuje, suroviny sa budú stále sústreďovať v Číne, čím sa úzke hrdlo posunie ďalej.

V roku 2025 sa globálny trh s uskladňovaním energie môže rozdeliť na dve časti. Protekcionistické trhy, ako sú Spojené štáty, India a región MENA, uprednostnia lokalizované dodávateľské reťazce pre vytváranie pracovných miest, zatiaľ čo globálny Juh sa zameria na bezcolný dovoz s cieľom podporiť cenovú dostupnosť a hospodársky rast.

Táto dynamika pripomína historické debaty o globalizácii, ako napríklad Obilné zákony z 19. storočia. Sektor skladovania energie čelí podobnému napätiu medzi inováciami poháňanými obchodom a rizikami ekonomickej nerovnosti a straty pracovných miest.

Cesta vpred

Rok 2025 preto bude znamenať ďalší zlomový bod pre odvetvie skladovania energie. Keďže technologický pokrok a klesajúce náklady urýchľujú zavádzanie a prinášajú dopredu dlhšie trvajúce skladovanie, ako aj uskutočniteľnosť siete so 100 % obnoviteľnými zdrojmi energie, trhy sú čoraz viac pripravené predefinovať svoju energetickú krajinu. Globálne preteky o dominanciu v dodávateľskom reťazci podčiarkujú, že skladovanie energie už nie je len podpornou technológiou, ale ústredným pilierom energetickej transformácie.

Rozdelenie globálnych dodávateľských reťazcov, podnietené protekcionistickou politikou, vyvoláva naliehavé otázky o energetickej rovnosti a inováciách. Pomôže tlak na lokalizovanú výrobu podporiť odolnosť, alebo spomalí pokrok na trhoch, ktoré sú závislé od cenovo dostupného dovozu, a len posunie „bod útlmu“ ďalej proti prúdu?

Pri navigácii v tejto dynamike má sektor skladovania energie potenciál urobiť viac než len poháňať ekonomiky – môže vytvoriť precedens pre to, ako môžu priemyselné odvetvia vyvážiť konkurenciu, spoluprácu a udržateľnosť tvárou v tvár globálnym výzvam. Rozhodnutia prijaté dnes budú mať vplyv aj dlho po roku 2025 a budú formovať nielen energetickú transformáciu, ale aj širšiu socioekonomickú trajektóriu nasledujúcich desaťročí.